Havrania Skala, Dedinky, Geravy, Slovensky Raj

V piatok vecer, 24.7.2009, som sa dostavil do Popradu aby som sa stretol s Gugasom (Ivan Gurnik) a prichystal sa dvojdenny vylet do Slovenskeho Raja. Zasli sme do TESCA nakupit pasteky, rozky, chlieb, vodu... skratka vsetko co tak clovek na vyletoch konzumuje. Plan bol, ak som ho spravne pochopil, ze pojdeme skoro rano autom do Podleska, prederieme sa cez Prielom Hornadu az kdesi kamsi akosi na druhy koniec Raja do Dediniek, kde je prekrasna, no najstudensia na Slovensku, vodna nadrz (priehrada) a ako sme zistili neskor, aj krcma s tycou na striptiz. Prestanujeme, v nedelu to otocime cez Raj zasa inou cestou nazad na Cingov, kde nas vyzdvihne Gugasova mamka a vezme domov, kedze Gugas musel vecer stihat chytit IC do Blavy, bo v pondelok ho cakala praca.

Ale nazad k pribehu: po prichode domov z TESCA sme zistili, ze v plynovej bombe uz nie je ziadna napln a ze ju uz nemame kedy ani kde zohnat. Co uz, segedinsky gulas si nenavarime. Neostavalo nam uz nic len dat si vybornu teplu polievku a pobrat sa chrapat, kedze nas cakala slusna tura na druhy den. V predpovedi pocasia vsak uz strasili s burkami. Bol a dusna a kratka noc.

Rano ako si tak spim, po takmer celej noci prebdenej koli neuveritelnemu dusnu a horucave, zacal som mat pocit, ze uz je akosi neskoro. No neslo mi do hlavy zeby ma Gugas nezobudil, ked on uz je taky ranny ftak, co bezne o siestej uz po svete bludi. Pozeram z horneho poschodia jeho postele o poschodie nizsie a vidim, ze jeho uz niet. Co to? Zgrulil som sa z postele: neuveritelny vykon - len co pravda - zist to jedno poschodie k podlahe. Nasiel som ho, ak si dobre pametam, v kuchyni ako celkom kludne nic nerobi. Reku co sa robi? Ze nikam sa nejde, kedze celu noc vydatne lialo a obloha, ako tak bola celkom slusne zatiahnuta, slubovala este urcitu davku zrazok. Plany zrusene.

Zachoval som duchapritomnost a na oblohu som pocas ranajok s optimizmom pozeral. Ako sa tak celkom vycistila a nastal krasny slnecny den, prisiel som s nasledovnym planom: Pozrieme sa na cestovny poriadok, ako nam idu autobusy smerom na Dedinky a co v ten den neprejdeme cez Raj ozelieme. Stale je pred nami predsa este vyse pol dna na nejaky vyslap v okoli Dediniek a stanovat sa da aj v pripadnom dazdi. Na dalsi den uz predpoved pocasia slubovala trosku lepsie vyhliadky. A zvysok pojde podla planu. Cas do odchodu autobusu este mozme vyuzit na kupu novej plynovej bomby, a kukaj - aj segedinsky gulas uvarime!

Bomba zakupena v MAXe za par minut, obedik teply sme si stihli este v klude dat aj doma a pobrali sme sa na bus pod most, co prepaja stary a novy Juh. Postali sme kus, pokecali, stretli este stareho davneho spoluziaka Jana Meleka, co prave ze siel do Dediniek hrat futbal. Kolka nahoda. Ale necestoval s nami, kedze mali futbalisti akysi iny odvoz zorganizovany. Za kratku dobu sme boli v buse, a za dalsiu kratku dobu sme z neho aj vystupovali. Rozhodli sme sa vystupit v Stratenej (ca. 750 mnm), ze reku ked uz je pekne, spravime si mensiu turicku prv. Nepojdeme rovno ku vode sunky valat.

Presli sme sa po Stratenej asi sto metrov a coze sme nasli? Krcmu. Tak reku pred turou sa potuzime rumom a doplnime tekutiny Kofolou. Ledva sme obratili rum a odpili si z Kofoly, obloha sa zastrela ciernymi chmarami a spustil sa lejak. Esteze mali dnuka "miestnost pre fajciarov". Zaujimave ako inde to byva naopak - dnu su nefajciari a na terasu chodia fajciari kurit. V Stratenej nefajciari nemaju sancu a musia but mrznut alebo moknut von pred krcmou.

Posedeli sme zo dve hodinky a ked sa obloha znovu raz vyjasnila, pobrali sme sa stupat do kopca smerom k Obcasnemu Pramenu. Od pramena sme sa stverali neuveritelne strmym kopciskom na Havraniu Skalu, ktora je 1156 metrov nad morom. Z nej sa turistovi naskytne prekrasny vyhlad na celu juznu cast Slovenskeho Raja. Ten stupak stal za to. Cestou dole som si na nohy vybavil paradne otlaky a aj sa mi podarilo sa zzuchnut po zadku asi pol metra v blate a listi, ako som tak nestastnou nahodou nastupil na akysi skryty vlhky kamen. So zadkom ciernym od hliny - Gugas konstatoval ze to vyzera akoby som sa posral - som pokracoval dalej dole uz celkom opatrne a hned ako to bolo mozne som prezul vibramy za svoje lahucke pohodlne tenisky.

Dosli me na Dedinky, posadili sme sa na lavicke pri Palcmanskej Masi - tej krasnej ale studenej priehrade - a po namahavom dni nasledoval bufet. Zvarili sme segedinsky gulasik, spleskal som aj niekolko rozkov s treskou, jablko, no a utekali sme z tade prec, lebo od vody sa dost neprijemny chlad siril a tma uz zosadala na krajinu - trebalo si najst fleka na postavenie stanu.

Stan sme postavili na kopci nad dedinou, nedaleko miesta kde sa stretali dva konce vlekov. Jeden zo strany Dediniek, druhy zo strany Bielej Vody. Zalozili sme ohnik v ohnisku pri ktorom pre nas bola uz prichystana aj vylezana trava: zjavne tam ktosi noc pred nami stanoval. Poosusali sme sa pri jeho slabej ziari - kedze dreva bolo malo a vsetko bolo po dazdoch prevlhnute - a zaliezli do stanu. Rano nas prebudilo ostre slnko a kadejaki hubari co kolo nas pobehovali. Zbalili sme veci a zbehli z kopca dole do osady Biele Vody. Pri vstupe do Zejmarskej rokliny sme si spravili ranajkovu pauzu, paradne som sa tam kdesi mimo chodnik vysral, a vyrazili sme na skvelu sarpacku hore roklinou. Bol to uzasny zazitok, kedze ta roklina je velmi kratka no nesmierne strma. 280 vyskovych metrov, ak si dobre pametam, na asi 1.5 kilometri. Nechcem dristat, ale niektore rebriky sli takmer kolmo.

Vysplhali sme sa hore na Geravy, kde sme si dali este na rano teply caj na zahriatie a pokracovali dalej cez Predny Hyl na Klauzy (dalsia vodna nadrz) kde sme zrobili prestavocku na suchy obed. Potom popod Tomasovsky Vyhlad sme presli do Cingova, kde nam uz naproti vykracovala Gugasova mama, s ktorou sme sa zviezli nazad do Popradu uz autom. Taku turu sme cez Raj nasim tempom stihli za pol dna, takze zvysil aj cas sa v pokoji najest, posediet, pooddychovat a az tak sme sa zgulali dole na stanicu odkial Gugas sa vracal nazad do Blavy a ja do Pod Lesa ku Baske.