Na Drevenik som zvykol relativne casto chodievat este ked som bol maly, ked este otec nemal na sebe Santa Claus-ov pupok a zvykol tam chodit liezt. Na dreveniku som prisiel aj k (zatial) jedinej otvorenej rane, ktora potrebovala niekolko stichov, a po ktorej mi dodnes ostala v lavom oboci jazva. Trochu som mal pred neistenym lezenim respekt, ale napokon sa mi podarilo aj celkom dobre zaliest a aj sa vratit z vyletu bez ujmy na zdravi.

Chlapci (bratia Decki) vybalili lano a karabiny a obuli lezecky. My sme si s Baskou roztiahli karimatku na slnecnom sutri a pozorovali. Ked nas to trosku omrzelo, tak sme si zasli na vyletik do Pekla. Peklo je nazov rokliny, ktora ohranicuje Drvenik zo severo-zapadu (ak sa nemylim). Roklina je velmi hlboka a prekrasna. Lezenie je v nej uz zakazane, vraj koli ochrane prirody. Dole je to divocina zarastena zihlavou, ale zhora je na roklinu prekrasny pohlad.

Potom sme si vyskusali vyliest jednu vezicku bez istenia, len tak v teniskach. O nieco odvaznejsi kusok predviedla Baska ked sa na vezicku vystverala v sandaloch. Hore to slo celkom lahko, no vecsia komedia to bola ked trebalo zliezt dolu. Zapotili sme sa, tak sa to da zhrnut.