 V piatok rano mala z Oravy okolo jedenastej pricestovat do domceku Deckych Monika. Rychla vysvetlivka: mojej frajerky brata (Majo) frajerka. V predpovedi pocasia len slniecka a horucavy, crtal sa krasny den, no problem nasledovny. Ak sa vyberieme na vylet rano, Majo sa neprida lebo by siel cakat na stanicu priatelku Moniku. Skrsla vo mne taka idea, ze skoro rano sa odpraceme na Oravu, zoberieme Moniku na turu v tamojsom okoli (v podstate zobrala na turu ona nas) a potom sa vecer vratime do domceku Pod Lesom aj s nou, aby sa nemusela presuvat roznymi dopravnymi prostriedkami zlozito a sama.
Napad to bol veru za sto bodov, no malo to jeden hacik. Do auta sa zmestia len piati, co je vecny problem, kedze Decki su traja bratia a Baska, a potom este moja malickost zabera vo vozidle jedno miesto. Kam by sme vopchali Moniku na ceste nazad? Dobrovolne sa niekto musel vzdat ucasti na vylete. Takze napokon Ondreja sme zanechali, co bola velka skoda (kedze vylet bol ozaj prekrasny, bolo by sa mu pacilo), no bolo to nevyhnutne.
Prileteli sme na chatu na Orave (kde presne tazko povedat, nedaleko chaty Zverovka a v blizkosti mestecka Zuberec), kde sa takmer cela Monikina rodina rekreovala. Chaticka na malebnom mieste v temnote lesa, uplna pohoda, no nieco uzasne. Posedeli sme, vypili cajik, zjedli par pukancov a pozreli si v kratkosti interier chaty so strucnym vykladom od prevadzkovatelky chaty - Monikinej babky.
Popodavali sa ruky na rozlucku: trebalo sa uz richtovat na hory ak sme v ten den chceli este za svetla prist z nich zivi nazad dolu. Nasadli sme a odkrutili sa na parkovisko (fuj drahe za €3 na den, zderstvo) odkial sme vyrazili na sedemhodinovu turu po vsetkych okolitych stitoch.
Najprv dlhy usek pomerne strmo do kopca po asfaltke - velke minus davam ture koli prave tomuto useku. Ale co uz clovek narobi, ved aj takmer kazda tura vo Vysokych Tatrach zacina z Hrebienka a na ten sa treba vystverat asfaltkou zo Stareho Smokovca... Prisli sme ku chate, pri chate pleso, sadli sme si a spravili mensi bufet. Vyhlad sme mali pocas posedenia nadherny: pliesko, v pozadi hory vysoke a krasne, no znepokojoval ma pocit, ze na jednu z nich sme sa chystali vystupit, co znamenalo, ze budeme prechadzat aj cez ostatnych niekolko kopcov. Konkretne sme sa chystali na Ostry Rohac, ale cakal nas najprv vystup na Smutne Sedlo, prechod po hrebeni cez kopcisko s nazvom Placlivuo, vystverat sa potom na ten Ostry Rohac, a ak sme sa planovali dostat dolu inou cestou nez tou po ktorej sme prisli, nezostavalo nam nic ine len preliest este cez Volovec a Rakon.
Vyslap do Smutneho sedla a nasledovne na Placlivuo bol strasny. Strmy a dlhy. Skoro som tam dusu vypustil. Ale az z hora sa dalo naozaj vidiet ako je dolu krasne. Vyhlady boli prekrasne na vsetky strany, vyslap stal za tu namahu (hoci neivem-neviem ci by som si ho chcel zopakovat). Z Placliveho sme zliezli dole a presli po hrebeni pod Ostry Rohac, na ktory sme sa museli driapat po retaziach. Mierne horolezecky zazitok to veru bol, ale dalo sa zvladnut celkom lahko a bez ujmy.
Na vrchole sme sa najedli a posedeli, zacalo sa zliezanie po retaziach dole, co bolo o nieco narocnejsie nez vylezenie hore. Potom este Volovec, ktory ma prekvapil tym, ze sme vlastne z nicoho-nic boli v Polsku. Potom sme sa tiahli neustale popri hranici na Rakon a z neho sme zliezli z kopciska dole ku chate, pri ktorej sme rano bufetovali. Dali sme si tam predrazenu Kofolu a dojedli co sa dalo, nech to uz nevlacime nazad ku autu. Nasledoval znova ten skaredy usek po asfaltke, no tentokrat dole kopcom, co uz slo ovela lepsie. Este sme cestou kde-tu vyliezli trosku od cesty do kopceka a pozbierali brusnice. Veru aj sme nazbierali hadam aj pol kila.
Vylet bol vydareny, vratili sme sa utahani domov, vsetci aspon trosku opeceni od ostreho slnka, ktore nas doprevadzalo takmer cely den. S celou turou som nadmieru spokojni, teda aj sam so sebou, ze som cosi take vobec zvladol :) S odstupom casu sa mi uz ani ten usek po asfaltke nezda az taky skaredy ako ked som po nej siel hore. Nadherna panorama naskytujuca sa turistovi pocas celej cesty po hrebeni a kopcoch vsetko vynahradi. |